Zázrak pri božom súde

torquemada1Dominikánsky mních Torquemado, spovedník španielskych kráľovských manželov, sa stal veľkým inkvizítorom po vymenovaní roku 1482 pápežom Sixtom IV.

Španielska inkvizícia - Suprema - má na svedomí najmenej milión upálených obetí a ďalšie milióny ľudí zlomených a zmrzačených.


Inkvizítor Torquemado počas osemnásťročného pôsobenia vo funkcii upálil zaživa 10 220 obetí, 6860 potom po ich smrti. Cirkevné súdy si plnili pokladnice propadlým majetkom vopred vyberaných nevinných obetí a tiež získali úplne zvrchovanú moc nad poddanými. Pritom tiež chceli úplne vyhubiť vtedajšie etnické menšiny, hlavne Židov.

Dejepisci uvádzajú, že sa vtedy Suprema zamerala aj na katalánskeho statkára Juana Jimeneza, vlastníka 2000 hektárov úrodnej pôdy. Za zámienku postačil fakt židovských predkov.

Statkár mal krásnu dcéru Isabelu, zbožnú, vzdelanú a múdru a tiež až príliš žiaducu, aj keď neprístupnú. Veľký inkvizítor nezaútočil na Jimeneza priamo, ale cez Isabelu. Obžaloba uvádzala, že sa pousmiala, keď sa hovorilo o nepoškvrnenom počatí Panny Márie.

Isabela skončila vo väzení. Bola si vedomá, že práve jej priznanie by viedlo k útokom proti celej rodine a rodinnému majetku. Preto zaryto mlčala a kategoricky popierala akúkoľvek svoju vinu. To však Torquemado považoval za dôkaz kacírskej rafinovanosti.

Uvádza sa, že na nej skúšali všetky druhy mučenia vrátane pálenia ohňom, ale napriek tomu ju nezlomili. Torquemado nariadil skúšku vodou, ktorá spočívala vo zviazaní obvineného do kozľa, zaťaženie minimálne desetikilovým závažím a vhodení do hlbokej vody. Ak kacír nevyplával, bol to dôkaz o jeho vine. Za niekoľko storočí sa nikomu nepodarilo vyplávať k hladine.

Pred očami stoviek senzáciechtivých divákov hodili Isabelu z člna do hlbokej vody, tá ale vzápätí zázračne vyplávala na hladinu, kde sa udržala s rukami aj nohami spútanýma dozadu napriek tomu, že mala pri páse priviazaný sedmnáctikilový balvan. Tvár mala bledú a zmučenú, ale hľadela k nebu, a dokonca sa usmievala.

Katani aj diváci čakali celú polhodinu v nádeji, že sa predsa len nakoniec utopí, dievča však zotrvávala ďalej bez pohybu na hladine. Konečne prihlížajúci na brehu dostali odvahu a kričali, že Boh prejavil svoju vôľu a urobil zázrak. Katovi pacholci dievča vylovili a dav prevolával slávu božiemu súdu a padol na kolená...

Inkvizítor nestratil hlavu, rozkázal Isabelu rozviazať a požehnal jej, pretože tento zázrak bol až príliš zrejmý, a tak sa neodvážil ho nijako spochybniť.